BRATISLAVSKÝ HRAD A HRADNÝ KOPEC: (NE)PREPOJENÉ OSUDY – mapovanie spoločenskej diskusie o zachovaní ruiny Bratislavského hradu v kontexte hradného kopca

Anna Gondová

Po požiari v roku 1811 sa Bratislavský hrad stal architektonickým a urbánnym reliktom, ostro kontrastujúcim s dynamicky sa rozvíjajúcim mestom ležiacim pod ním. Tento ikonický objekt dlho tvoril so svojou podnožou – hradným kopcom a Podhradím – jednotný celok a ako taký bol aj interpretovaný. Hrad sa prostredníctvom obnovy začiatkom druhej polovice 20. storočia síce podarilo zachrániť, ale podhradie ostalo spustnuté a nakoniec demolované. Problematika jednej z najexponovanejších pamiatok na Slovensku mala vždy tendenciu hýbať spoločenským dianím v danom období. Inak to nebolo ani na začiatku 20. storočia, keď sa objavili prvé hlasy vyzývajúce na jej obnovu. Diskusia postupom času silnela a spektrum príspevkov sa čoraz viac rozširovalo. Zámerom štúdie je komparácia procesov a javov, katalyzátorov tejto diskusie, ťažiskovo zameraných na postavenie hradu a jeho podnože v kontexte mesta v prvej polovici 20. storočia.